Felder - Správne rozhodnutie (2011)

Organizácia: Ing. Michal "Terrodaun" Fúsik

Lokácia: Akcia sa uskutoční na tej istej lokácii ako všetky Moriely, Narkantes 2,3 a všetky Garmeny (inak nazývanej tiež "starý salaš"). Bolo by dobré, aby sa všetci dostali do 9.00 hod. do Novej Dubnice. Je nutné aby o 9.30 už všetci boli na lokačke,v kostýmoch a pripravení na hru. Približný koniec prvej časti akcie - samotnej hry, by mal byť medzi 15.00-16.00. Ihneď po prvej časti bude nasledovať druhá časť - spätná väzba.
Bližší popis miesta zrazu a miesta konania nájdete TU

Popis:
Felder – Správne rozhodnutie je fantasy LARP odohrávajúci sa vo fiktívnom svete podobnom západnej či strednej Európe v 13. storočí. Hlavný dôraz je kladený na zážitok a atmosféru podporenú NEPRETRŽITÝM hraním postavy resp. role (tzv. roleplay) v zodpovedajúcom kostýme počas celého trvania hry.
Na hre sa vyskytnú aj metaherné prvky, o to viac je dôležitý poctivý roleplay aj v , pre postavu, nepríjemných a nevýhodných situáciach (napr. Jožko hrá postavu sedliaka, ktorá v živote nedržala žiadnu zbraň v ruke. A túto postavu napadne zbojník a hoc Jožko ako hráč je skúsený šermiar, jeho postava šermovať nevie, tak sa musí zariadiť AKO POSTAVA t.j. že bude hrať, že šermovať vôbec nevie aj keby súpera ľahko, ako Jožko, zdolal)
Zmysel tohto LARPu je o hraní postavy a nie o fyzických či iných preddispozíciach na danú postavu, ktoré má hráč. Teda hráč hrá postavu v danom svete, ktorého je súčasťou a nie seba samého v kostýme v cudzom svete.
Každý hráč sa účastní na vlastné riziko a je povinný si prečítať pravidlá a reálie sveta a je nutné, aby ich hráč ovládal (nestačí ich mať vytlačené!!!) Taktiež by bolo dobré, aby ste pred akciou nehovorili ostatným spoluhráčom, za čo budete hrať, aby vás ostatní nemohli tak ľahko prekuknúť, a zistili si to sami cez hru.

Tento LARP je svojimi nárokmi určený predovšetkým pre skúsenejších hráčov, hoc nováčikovia sa ho taktiež môžu účastniť, ale sú na nich kladené rovnaké nároky. Je určený pre starších ako 15 rokov BEZ VÝNIMIEK. Hráči mladší ako 18 rokov musia na hru doniesť PREHLÁSNIE RODIČOV inak im nebude umožnené sa akcie účastniť.
Počet hráčov je obmedzený, preto prosím, ak máte záujem registrujte sa záväzne.

Jedná sa o jednodňový LARP – SVET. Každý do tohto sveta prichádza sám za seba, preto by bolo vhodné, keby ste sa nedohadovali vopred, aké družiny vytvoríte. Dáte tým oveľa väčší priestor na role-play (RP) a zábavu, a predsa o to nám práve ide. Nechceme, aby sa to zmenilo na jatky, preto dôkladne zvažujte konanie svojich postáv, obzvlášť keď sa jedná o usmrtenie inej postavy alebo akcie, ktoré by mohli usmrtiť vašu postavu.

Keďže sa jedná o svet je LEN NA VÁS SAMOTNÝCH AKO HO OVPLYVNÍTE!!!

Priebeh akcie:
Akcia je rozdelená na dve časti a je veľmi žiadúce, aby sa hráči účastnili oboch častí.
Prvá časť je samotná hra, ktorej bude predchádzať rýchla registrácia na mieste.
Druhá časť je riadená spätná väzba, ktorá pozvoľna prejde do voľnej diskusie bezprostredne po hre.
Prvá časť začne približne o 9.30 a skončí predbežne medzi 15.00 – 16.00. O pár minút po nej bude nasledovať druhá časť.
Počas celého trvania prvej časti je prísne zakázané fajčiť či požívať akýkoľvek alkohol (áno, ráta sa tu aj pivo, víno či medovina) a to aj tesne pred hrou.

Uvedomte si toto:
Najdôležitejší je role-play. Teda vyvarujte sa scénam typu: „Mimoherne ako skončil včera futbal?“, alebo „Haha ten Jano pod tou maskou kostlivca vyzerá ale trápne“ a pod. Takéto prejavy dokážu totálne zruinovať aj vycibrenú scénu. Jednoducho dodržiava sa PRÍSNE HERNÁ ATMOSFÉRA od začiatku do konca LARPu (JEDINÉ výminky sú v prípade ohrozenia zdravia alebo majetku, napr.: keď bojujete a váš nepriateľ má za chrbtom konár a vidíte, že ak ho neherne neupozorníte spadne a pod. situácie) Ak uvidíte niekoho robiť niečo neherne, upozornite ho! Lebo len zbytočne kazí nádhernú atmosféru. Prípadne to povedzte organizátorovi. Ak potrebujete niečo predsalen neherne vybaviť napr. s organizátorom, urobte to tak, aby ste tým nekazili atmosféru iným, dá sa to totiž spraviť aj s dôvtipom (napr. potrebujete od organizátora vedieť či bol váš výskum úspešný a čo ste zistili, ale vidíte že práve ako postava obchodníka zjednáva ceny so zákazníkmi. Mali by ste počkať kým dohrá scénu a až potom mu to oznámiť, alebo ak je to SKUTOČNE natoľko nevyhnutné sa k organizátorovi nahnúť a pošeptať mu to. V žiadnom prípade by nemalo dochádzať k hláškam typu: „ Nevideli ste niekto organizátora? Kde je organizátor?“ a pod.)
Upozornenie: Keďže hra trvá len niekoľko hodín verím, že je v silách každého z vás počas CELÉHO trvania akcie byť v roly (hrať postavu), k čomu patrí aj byť v kostýme. Uvedomte si, že počasie bude už značne chladné a je veľmi pravdepodobné, že bude aj pršať, možno po celý čas trvania hry. Preto uspôsobte tomu kostýmy. Za porušovanie hernej atmosféry nehernými (hoc aj vtipnými) hláškami, gestami či chovaním budú vinníci napomínaní a ak sa to bude opakovať, organizátor si vyhradzuje právo ich vykázať z hry (samozrejme, že druhej časti – spätnej väzby sa účastniť môžu). Za porušenie absolútnej prohibície či zákazu fajčenia budú vinníci vykázaný ihneď, bez napomínania. A to myslím smrteľne vážne, je mi jedno či to bude môj príbuzný, dlhoročný kamarát alebo človek, ktorého vidím prvý krát v živote.
Ak nedokážete vydržať bez cigarety či tabaku pár hodín, počas celého trvania hry, táto hra nieje pre Vás určená!
Ak nedokážete vydržať bez alkoholu počas celého trvania hry a ani bezprostredne PRED hrou, táto hra nieje pre Vás určená! Mám aj tester na alkohol, ak budem mať podozrenie.

Zoberte si nejaké doplnky (farbičky na tvár, klobúk, šatku,....) pre prípad, že by Vaša postava zomrela. Lebo kto zomrie a nebude vzkriesený, HRÁ ZA ÚPLNE NOVÚ POSTAVU (t.j. že nemá ani myšlienky, ani spomienky, ani pamäť predošlej, ani meno ) !! A preto, aby bolo všetkým jasné, že nieste tá istá postava ako predtým treba použiť tieto doplnky (v ideálnom prípade zmeniť celý kostým). Keď ako postava zomriete a nie ste vzkriesený, do konca scény (pokiaľ sú tam iní hráči) ostávate hrať mŕtveho a potom vyhľadajte organizátora a riaďte sa pokynmi (pravdepodobne vám schváli novú postavu)

NA HRU SA NEPLATÍ ŽIADEN ÚČASTNÍCKY POPLATOK!!! SVOJE FINANCIE INVESTUJE RADŠEJ DO KOSTÝMOV ČI DOPLNKOV. ÚČASTNÍCKYM POPLATKOM, AK SA TO TAK DÁ NAZVAŤ JE NAŠTUDOVANIE SI REÁLIÍ, PRAVIDIEL A TVORBA POSTAVY.
NAPRIEK TOMU, ŽE NIEJE ŽIADNE VSTUPNÉ NA HRE BUDE MNOŽSTVO KULÍS,REKVIZÍT A ARTEFAKTOV, PRETO VÁS VŠETKÝCH VYZÝVAM A PROSÍM ABY STE MI ICH IHNEĎ VŠETKY PO UKONČENÍ PRVEJ ČASTI T.J. SAMOTNEJ HRY – LARPU, VŠETCI DO JEDNÉHO VRÁTILI. ĎAKUJEM.

Opäť zverejňujem poviedky k minuloročnému LARPu - Felder: Letínska voľba (2010).
Za obe poviedky patrí vďaka Éowyn
Poviedky majú inšpirovať a prípadne pomôcť nasať atmosféru reálií, v ktorých sa LARPová séria Felder odohráva.

Krvák

kód:

Len čo slnko zapadlo nad vrcholkami lesov na západe, prícestný hostinec neďaleko Beraku sa začal zapĺňať- nielen pocestnými, ale aj pre miestnych to bola výborná príležitosť dostať sa medzi nové tváre ( prípadne nové dýky, keď už na to prišlo).
Pri veľkom zamastenom stole v jednom z rohov krčmy sa toho večera zišla naozaj rozmanitá
spoločnosť- pár sedliakov z dediny i okolitých usadlostí, pár chlapov z prístavu Hapnor, ktorí tadeto prechádzali do svojich domovov vo vnútrozemí pozisťovať koľko detí im do domu zázračne pribudlo zatiaľ čo boli preč, dokonca dvaja Siteé, ktorí však pramálo mali spoločné s vlastnými, zato s Terráncami a Getzunmi zdieľali obrovskú chuť a lásku k pivu.
Keď krčmárova plavovlasá dcéra s úsmevom položila korbele pred hostí a sprevádzaná obdivnými pohľadmi zmizla za pultom, rozhovor sa už unavil rečami o rodinách a susedoch a začal sa točiť okolo okultných a „ zasväteneckých“ vecí...
„ No a o Krvákovi nebolo dlho nič počuť...“ nadhodil ktorýsi postarší rybár.
Všetci na chvíľku utíchli.
„ Ja som počul naposledy len tú historku o krvavej Letínčanke..“ poznamenal Sitea, ktorý sa živil v dedine ako hrnčiar.
„ O čomže...?!“ skríkol trochu nahlas nahluchlý námorník, ale možno to bolo len prekvapením.
Sitea sa napriamil, potešený, že sa môže realizovať, začal teatrálne stíšeným hlasom:
„ Hovorí sa, že Krvák...to akože maršál Dorf Bekorzin,“ dodal, keď videl, že niektorí, hlavne
mladší námorníci sa pozerajú nechápavo-“ ktorý velí lesným strážcom na ceste do Dulangu, a o
ktorom som mimochodom počul, že od Athonisského richtára berie plné mešce peňazí, za ktoré si stavia v meste dom... “
Druhý Sitea si odkašľal, aby dal najavo, že drísty bokom a tak rozprávač pokračoval.
„ No skrátka...stará Pokorilová mi vravela, že tú prezývku dostal už hodne dávno. Vraj kedysi chytil nejakých lotrov, ktorí mali na svedomí jedného z jeho strážcov. Namiesto aby ich odovzdal sudcovi, ich obesil za nohy na vŕby nad Letínskym jazerom a podrezal ich ako prasce ,tak.“ dohovoril a zhlboka sa napil piva.
Tí čo historku poznali zamyslene pokyvkávali hlavami, tí čo nie, si vymieňali pohľady a hniezdili
sa na laviciach.
„ Tak je...Letínčanka čo z jazera vyteká bola ešte týždeň červená.“ potvrdil jeden z usadlíkov.
„ Ja som počul aj niečo novšie-“ ujal sa slova mladík s ružovou tvárou a bruchom ktoré nezaprelo
poctivú domácu kuchyňu.
„ Krvák zháňa k sebe nových strážcov. Nikoho obyčajného, to je jasné ,“ usmial sa samoľúbo.“ Aj mňa volali...“
„ No keď volali teba, to musia byť jeho jednotky na tom naozaj bledo“ podpichol ho jeden zo
starešinov.
„ Viete že máte možno pravdu...?“ vmiesil sa do hovoru ďalší mladík pri stole, známy skôr bystrým rozumom než svalmi. „ Veľa Dorfových mužov a žien tiahlo tadeto- možno sa mali pridať k tej veľkej pánovej výprave- viete, čo kvôli nej aj jarmok zrušili. No a teraz Dorf zháňa náhradu...A viete čo!“ začal sa mladík rozohňovať-“ čo ak sa samotný vladár bojí, že by tie Krvákove masakre mohli pokračovať?“
„ Nestraš...ale aj podľa mňa nie sú ani potrební, väčšina z nich sú isto zlodeji a hrdlorezi, ktorí
museli ujsť z miest a teraz sa len skrývajú...“ odfrkol si pohrdlivo starý rybár ale poobzeral sa, či
náhodou jeden z nich nesedí nablízku. Trochu zvädol, keď v protiľahlom rohu zbadal sedieť
osamote pri stole muža zahaleného v kapucni a plášti.
Trochu stíšil hlas. „ Takže tie masakre nemusia byť takou fantasmagóriou...Navyše som počul, že
Krvák dáva niečo ako „ priateľskú radu“, ale podľa mňa tí čo ju dostali, už o nej iste nechcú alebo skôr nemôžu rozprávať... “
„ Napriek tomu, sa ňou všetci bezo zvyšku riadili.“ Ani nevedeli ako, a podozrivý muž v plášti sa
vynoril spoza sedliakovho chrbta, zvierajúc jeho rameno dlaňou veľkou ako lopata na sneh.
Všetci stíchli. Muž si ich všetkých premeral pohrdlivým pohľadom- aspoň tak to spod kapucne
vyzeralo, otočil sa a pri odchode buchol dverami hostinca až sa z prastarých trámov na zem zniesli chuchvalce prachu.
Drobnú epizódku si v hostinci okrem veľkého stola nevšimol takmer nik, no ticho pri ňom prerušila až krčmárova dcéra, ktorá priniesla ďalšiu rundu a začala zbierať poháre a prázdne misy.
„ Vidím, že teraz akosi tie vaše držky nevymáchané nemajú čo povedať“ podpichla ich s úsmevom, keď sedliakovi, ktorému dopadla na rameno ťažká ruka spravodlivosti, hodila zamastenú utierku, aby si utrel nohavice, na ktoré nevdojak vylial svoj poloplný korbeľ.
„ Myslíte, že to bol Krvák?“ spýtal sa vzrušene Sitea, ktorý o ňom na začiatku načal reč.
Krčmárka sa znovu veselo zasmiala.
„ Nie, nie, toto nebol Krvák,“ povedala usmievajúc sa smerom ku dverám.
„ A ty to odkiaľ vieš dievča?“ spýtal sa sedliak s typickou povýšenosťou staršieho a navyše muža.
„ Lebo mi včera večer v senníku rozprával, ako u neho mesiac slúžil.“ odbila ho s nadhľadom.
„ A že to bol najlepší mesiac v jeho živote. Ktovie, možno sa k nim tiež dám a nebudem musieť
počúvať každý večer tie vaše klepy.“ Zvrtla sa na opätku svojich drevákov a odkráčala do kuchyne, zanechajúc za sebou len ohromené ticho uprostred hlučnej krčmy.



Trh

kód:

Jesenné slnko si naplno užívalo svoju poslednú príležitosť v roku a hrialo prázdnu záhradu a políčko za malou usadlosťou. Bolo vidno, že už zažila aj lepšie časy, ale napriek obitým stenám a prehnitým trámom bolo vidno že sa o to miesto niekto príkladne stará. Všade bolo čisto, pár sliepok bolo nakŕmených a pred zimou pekne zaoblených.
V záhrade práve zo stromu zoskočila mladá žena. Mala plný košík jabĺk, rukávy na košeli
vyhrnuté, sukňu i spodnicu podkasané až nad kolená a na nohách obnosené čižmy. V tvári bola trošku pochudnutá, ale inak bola ukážkou typického vidieckeho ženstva. Prehodila si košík do druhej ruky, upravila si plavé vlasy pod šatku a vydala sa k domu.
V predsieni odložila košík a prešla do veľkej kuchyne, kde sa na peci varilo a preto bolo vnútri dosť teplo. Z postele v kúte sa ozval kašeľ.
„ Otec, povedala som ti, že nemáš vstávať...polievka bude o chvíľu hotová.“
„ Myra, musím pripraviť veci na trh...“ prehovoril dýchavične starý muž, stále sediac na posteli.
„ Všetko som pripravila otec..pôjdem sama.“
„ Ale...“
„ Bez diskusie otec...“ Myra prišla aj s miskou polievky a zatlačila otca späť pod prikrývku.
Vyčkala, kým ho prejde záchvat kašľa, než znova prehovorila.
„ Ja viem, že si chcel ísť sám, ale vidím že nevládzeš...a ty to vieš tiež.“
„ Ja viem Myra, viem....dlho tu už nebudem..“
„ Tak nehovor otec. Budeš tu ešte dlho..“ Ale nepozerala sa mu do očí, keď ho kŕmila polievkou.
„ Je dobrá...“ uznal otec.
„ Je to len zelenina...ale aspoň tej bolo tento rok dosť. Tú ešte neberú na daniach ako obilie a hydinu..“ trochu trpko poznamenala.
Otec sa znova rozkašľal.
„ Chcel som ísť na ten trh sám...keby...“
„ Ale otec, ja to zvládnem, ver mi...už som bola na trhu veľa ráz, viem zjednávať. A sused nám už voz opravil, takže...“
„ Nie, nerozumieš mi...“ zamračil sa otec, akoby nad niečim rozmýšľal.
„ Ja ti verím Myra, verím ti ako nikomu...ale- nie je ti divné, odkiaľ máme toľko vriec múky? Keď sme skoro všetky museli odovzdať?“
„ Ja...myslela som si, že si niečo vymenil s inými..“
„ Nie, nie Myra...nechcem aby si šla na ten trh ako prostoduchá. Tá múka..“povzdychol si zťažka „ keby to videla tvoja matka, pod zem by sa prepadla...ale ja musel som, inak by sme neprežili túto zimu, má byť vraj veľmi tuhá a ..pochopila by snáď..“
„ Upokoj sa otec...“ zatrhla Myra jeho tirádu ,“ Odkiaľ je tá múka?“
„ Ja.. ukradol som ju Myra...dohodol som sa s jedným strážnikom v sklade vyberača daní a on
sa...no skrátka chvíľu sa pozeral inam..“
„ Ach otec...“
„ Ja viem..nemal som..ale len na zelenine neprežijeme. Skús tú múku predať. Máme dosť...“
„ Áno otec...“
„ Ale dávaj si pozor...neviem, či nezačali po nej sliediť, pozor na príliš výhodné ponuky, môžu byť zamaskovaní, skús predávať len ľuďom ktorých poznáš.“
„ Viem otec...ale snáď si nemusel..“
„ Musel Myra, musel. Keby som odišiel, chcem aby ti nič nechýbalo...Keď už sa nechceš vydávať“ pousmial sa. Spomenul si, ako sa pre to často hádali. To bola ešte mamka nažive. Videl, že Myra na ňu tiež myslí.
„ Veľmi sa na ňu podobáš.“ prehovoril potichu a pohladkal ju po pehatom líci.
„ Ja viem otec...“ usmiala sa tiež. „ Dojedol si?“
Prikývol a ona vzala misku. Odložila ju a vyšla pred dom. Slnko ešte stálo vysoko a zem voňala.
No jeseň už bola tu, noci boli chladné, prízemný mráz sa plazil pomedzi stromy v záhrade Zima bola blízko a to bol čas, kedy sa všetko ukladalo ku spánku. Niekedy večnému...mnohí odišli v zime. V tom období roka bolo preč ľudské teplo a bolo treba prežiť. Vrecká múky odpočívali v komore a ťažili rovnako ako otcov kašeľ.


[u]

Aktuálne poviedky k LARPu Felder: Správne rozhodnutie (2011)
Opäť sláva a vďaka za ne pripadá Éowyn

V kuchyni

kód:

Vytrvalo pršalo. Bol stred jesene a vtieravý chlad zaliezal až do...No ale nechajme to. Pozrime sa na
kraj Letina, šedivý a vyhladovaný, lebo úroda sa nevydarila. Nad Athonisom sa týči lovecký hrad
miestneho vladára a dnes sa nezdá, že by tu panovala zlá nálada...aspoň na prvý pohľad. Konala sa
hostina, ktorú poriadal Darfenzin na počesť Vysokého otca.
Všivavec, miestny strážnik, práve skončil službu nuž sa prikradol do kuchyne, zohnať si niečo pod
zub. Zo sály nad kuchyňou sa ozývala veselá vrava, hluk a hudba, no ani v kuchyni sa nezaháľalo.
„ Hej Lucia, hoď mi sem niečo šťavnaté.“ pískol po slúžke, ktorá práve išla okolo.
Dievča sa koketne zasmialo a zmizlo za rozložitou kuchárkou.
„ Mladý pán, a oni nemajú ruky, že by sa obslúžili sám?“ vyzerala hrozivo, nuž sa Všivavec pobral
do vzdialenejšieho kúta kuchyne, kde bol veľký umastený drevený stôl pre slúžiacich. Po ceste si
odrezal kus diviaka ktorý sa práve opekal a sadol si. Stôl sa teraz takmer strácal pod kopou zveriny,
ktorá ešte mala prísť na ražeň. Odsunul párik bažantov pustil sa do jedla.
Ani len neprehltol prvé sústo a na stoličku vedľa neho sa niekto hodil.
Bola to Myšilovka, dnes mala však na sebe miesto tradičného odevu vrahov nóbl šaty.
Všivavec vyprskol.
„ No čo tak pozeráš...to je služobný odev.“ ohradila sa.
„ Služ-obný?“ začkalo sa mu a bol v tvári celý červený.
„Áno som v službe aby si vedel...“ a veľavýznamne ukázala prstom na strop.
„ Prepáč zabudol som... a čo je to tentoraz, koho máš odkrágľovať?“
„ Nikoho- mám dávať pozor.“
„ Na..?“
„ Na toho bojara, čo ho Darfenzin zajal. Ale poviem ti, ako k zajatcovi sa teda k nemu isto
nesprávajú...“
„ Čože, on je hore?“ kúsok chleba zastal na polceste do Všivavcových úst.
„ To teda je, dokonca sedí na čestnom mieste.“
„ No to ma podrž.“ Chvíľku mlčky prežúval. „ A čo Vysoký otec?“
„ Ten? No povedzme, že robí rovnakú prácu ako ja“ uškrnula sa. „ Dáva pozor- ale na Darfenzina.“
„ Čože a prečo?“
„ No, myslím že preto, aby sa zas nepustil do nejakej bitky s Dulangom, skrátka, aby sa správal, ako
oni chcú.“
„ No ten musí riadne škrípať zubami.“
„ Myslím že áno- keď sa rozprával s Vysokým otcom, „ z ničoho nič“ mu praskol pohár v
ruke.“zasmiala sa.
Potom sa poobzerala po kuchyni.
„ Je to čudné- tu sa ani nezdá, že nás čaká ťažká zima...“
„ Veru, minule som bol až v Beraku za rodinou a tam si teda naozaj nemôžu vyskakovať, úroda bola
veľmi zlá. Povráva sa, že by mohlo dôjsť aj k vzburám sedliakov. No ani nižší šľachtici nie sú
spokojní...“ zavrtel hlavou.
„ Žeby?“ zdvihla obočie Myšilovka. „ Pár som ich videla aj tu na hostine.“
„ Ále- buď sa boja otvoriť zobák, alebo dostali pre seba naozaj slušné zásoby.“ prežúval s plnými
ústami.
„ Máš pravdu...ružovoto nevyzerá, a ešte aj bandy zlodejov sa v lesoch množia. A keby len v lesoch.
Odkedy od Rázcestníka odvelili Krváka...“
„ Čože, Krváka odvelili?“ vyvalil oči.
„Nevedel si? Ale odveliť je podľa mňa len slušné slovo- nepočuť o ňom. Vypočula som čudné
zvesti, že ho odsúdili za nejaké zvrhlosti, ktoré vraj páchal..“
„ Nezmysel, Krvák bol legenda..“ znovu zavrtel hlavou.
„ Každopádne som počula už aj také niečo, že robí otroka na galére...Ale ako vravíš. Krvák by sa
skôr nechal zabiť ako zotročiť.“
Všivák pokýval hlavou.
„ Áno...skôr by sa nechal zabiť.“
Zo sály nad nimi sa ozýval veselý hluk, akoby ani neprichádzala zima.



Stráž

kód:

„ Hej!“
Starý strážnik nad bránou sa strhol zo spánku. Za tie roky čo slúži si vyvinul úžasnú schopnosť
zaspať opretý o svoju kopiju - prípadne o hrable, podľa toho či bol práve v službe, alebo
pracoval doma na poli.
„ Ach, to si ty Všivavec. Ja som len...“
„ Ja viem, starký, na chvíľku uľavil očiam.“ Zasmial sa mladík, ktorý práve vyliezal po rebríku na
strážne miesto. Vyzeral ako postarší beťár, trochu zvädnutý, so špinavo plavými vlasmi a okrúhlou
tvárou niekoho, kto je už zvyknutý na výdatné jedlá na strážnici. Len stopy po kiahňach
naznačovali, že kedysi neviedol tak spokojný život- okrem nich si z minulosti ponechal aj svoju
prezývku- keď sa prihlásil do služby, trvalo tri dni, kým ho odvšivavili.
Starší strážnik sa posunul a urobil miesto príchodziemu, aby sa aj on mohol pokochať výhľadom z
brány- okolitý svet bol čierno-biely v jasnom mesačnom svetle, všade bol pokoj, vo vzduchu bolo
cítiť tlejúce lístie jesene a jablká z neďalekých sadov. Z Darfenzinovej pevnosti bolo vidieť
doďaleka.
„ Tak čo, už ho odviedli?“ začal starý strážnik, ktorému všetci hovorili „ Šípová
Ruženka“( samozrejme len za jeho chrbtom), po tom ako si poriadne uhol z poľnej fľašky.
„ Hej, vyrazili už za súmraku.“ odpovedal Všivavec a tiež si dal poriadny glg z ponúkanej fľaše.
„ Ako dobre- nebudeme mu už musieť podstrojovať...“ zahundral Ruženka.
„ Ále, nebol to tak zlý...zajatec.“
„ Zajatec, veď sa tu nosil ako pán!“ rozčúlil sa Ruženka.
Reč bola o jednom z Darfezinových vojenských úlovkov- podarilo sa mu zajať dulangského bojara
a ako sa ukázalo, výkupné, ktoré dorazilo pred nedávnom bolo veľmi slušné.
„ No a prečo by sa nemal nosiť? Veď to bol isto veľký pán a veliteľ...“ zastal sa „hosťa“ Všivavec.
„ Pre mňa sú tí dulangčania všetko jedna čvarga- však sa nás aj pokúsili ošmeknúť! Páni- nepáni...“
„ Ako to?“
„ Nepočul si? Takmer došlo k bitke- poslovia sa pokúsili nášmu pánovi nahovoriť, že poslali časť
výkupného už dávno...“
„ A- neposlali?“
„ Ále, ktovie, kde sa tie peniaze podeli, ak ich aj poslali, čomu neverím“- poľavil vo svojom
rozhorčení Ruženka. „ Však vieš ako sa to v poslednom čase hmýri po cestách kdejakými
vagabundmi a ogrgeňmi...Minule som posielal sestre do Maarnfeldu demižónik a ani ten
nedorazil!“
„ Len či ti tie vagabundmi zamorené cesty neprišli vhod. Tuším som videl na strážnici pod tvojím
slamníkom sa nejaký ten demijón povaľovať...“ zasmial sa Všivavec.
„ Netáraj...“ zahundral Ruženka.
Chvíľu mlčky hľadeli na čierno-bielu krajinu.
„ Pracky hore a ani hnúť!“ zasyčal niekto s tieňov. Obaja zmeraveli a pomaly dvíhali ruky.
Z tieňov sa ozval škodoradostný smiech.
Všivavec aj Ruženka sa pozreli najprv neisto na seba a potom sa otočili. Z tmy sa vylúpla menšia
postava, oblečená v tmavom odeve, na ktorom nebolo nič, čo by mohlo vydať nejaký zvuk- žiaden
kov ktorý by bolo vidieť, žiadna koža, ktorá by vŕzgala, žiadny zamat, ktorý by šuchotal.
„ Pre Merlinov ovisnutý ľavý...! “
„ Toto mi už nerob, ja som starší človek!“ rozčúlil sa Ruženka.
„ Dobre, dobre...“ zasmiala sa. Bola to Myšilovka, jedna z Darfenzinových „neoficiálnych
zamestnancov.“
Ruženka si utrel pot z čela a poriadne si uhol z fľašky.
„ Tak čo, už máš po službe?“ spýtal sa Všivavec.
„ Už áno...odviedli ho na súmraku. To mi bol čert dlžný, konečne sa vyspím.“
„ A kde si to bola? Dlho ťa nebolo vidno...“spýtal sa nezasvätený Ruženka.“ Aj keď, teba uvidieť,
keď nechceš byť videná je umenie.“
„ Ako kde, predsa tu.“ vzala fľašku a tiež si poriadne uhla.
„ Myšilovka mala na starosť nášho „ zajatca“- vysvetlil Všivavec- “ Deň aj noc ho mala na
očiach...“
„ Ahá, takže nebol tak úplne bez dozoru“ zasmial sa Ruženka.
„ Isteže nie, Darfenzin nie je taký hlúpy, aby ho tu nechal poflakovať sa iba tak.“ prehodil Všivavec.
„ A predpokladám, že o tebe ani len netušil-“
„ Jasné že netušil, inak by sa tak suverénne nepokúšal dostať do istých komnát.“
„ Hádam len nie-“ zakryl si rukou ústa Všivavec.
„ Ale áno. Hlavné však je, že mal pocit dobrého zaobchádzania, inak by sme na výkupnom toľko
nezarobili... Rada by som vedela, čo sa stalo s tým prvým zlatom.“ povzdychla si.
„ Podľa mňa ho vôbec neposlali-“ húdol si svoje Ruženka. „ Pretože, ak ho aj ukradli, tak...“
„ Tak čo?!“ šibla po ňom Myšilovka pohľadom.
„ No myslel som...“ začal neisto a začal sa ošívať ako malý „ No že by si o tom vedela, vzhľadom
na tvoje...ehm-minulosť a známosti.“
Myšilovka sa zahľadela do diaľky, kde sa črtala hranica rozsiahlych lesov.
„ Máš pravdu...možno...takmer iste vedela. Ale to čo počuť z istých kruhov, je v poslednom čase len
ticho.“ zamračila sa.
Zazdalo sa jej, že sa na kraji lesa niečo pohlo.